IV.AB, 11.9.2019, hodina chémie, Úvod do organickej chémie.
Úvodné pojmy, reakcie a písanie schém chemických dejov v organickej chémii sú pre žiakov náročné. Na správne porozumenie pravidiel, zákonitostí a zápisov organických schém pracujú pomocou metódy SATL – Systematický prístup k výučbe a vzdelávaniu.

S IV.OB sme si 12.9. na hodine geografie zábavnou formou súťaže preverili vedomosti o Amerike - Amerika na dlani. Zahrali sme si domino, v ktorom sme museli správne pospájať súvisiace pojmy, hádali sme, symbol ktorého amerického  mesta je v prezentácii, do slepej mapy Ameriky  sme zaznačovali rôzne geografické javy Ameriky.

13.9.2019, V.AB, Poskladaj si kostru. Vzhľadom k tomu, že zloženie ľudskej kostry a názvy jednotlivých kostí sú pre žiakov pomerne náročné na zapamätanie, navyše na obrázkoch kostry v učebnici (alebo inde) nie sú dobre viditeľné všetky kosti a už vôbec nie ich tvary a kĺbové zakončenie sa žiaci pomocou programu Meshlab učia jednotlivé kosti a ich spojenia. Vedia si ich otáčať, pospájať, pomenovať. Vidia vnútorné kosti lebky. 

Kam idú spálené tuky? Odpoveď na túto otázku sa snažili 17.09.2019 na hodine biológie nájsť žiaci V.OA. Žiaci si  prehĺbia základné poznatky o chemickom zložení bunky ako základ pre pochopenie ďalších nadväzujúcich tém. Chápanie vzájomných súvislostí medzi organickými a anorganickými zlúčeninami v bunke pomáha pochopiť aj funkcie jednotlivých bunkových štruktúr a biologické procesy prebiehajúce na bunkovej úrovni, ale aj organizmu ako celku.

Sú pobrežia európskych krajín rovnaké? Túto otázku sme si položili na hodine geografie so II.OA 17.09.2019. Vytvorili sme si mapu Európy, na ktorej sme vyznačili prímorské a vnútrozemské štáty Európy. Následne sme prostredníctvom Google Maps preskúmali rôzne typy pobreží, prezreli sme si fjordy, klify a rôzne pláže v európskych krajinách.

Biológia, 24.9.2019, V.OA, Bunka ako malé mesto. Jednotlivé bunkové štruktúry a ich význam žiaci často vnímajú ako abstraktné, ťažko si ich vedia predstaviť a chápať ich funkcie komplexne a v súvislostiach. Projektovou metódou vyučovania, si žiaci sami vytvoria model bunky, žiaci sa učia analogicky pochopiť význam jednotlivých štruktúr a ich vzájomných vzťahov vo vzťahu k bunke ako celku.

25.9.2019 sme so VI.OB na hodine geografie zisťovali, aké sú prognózy rastu populácie na našej Zemi a vo vybraných krajinách sveta. Precvičovali sme schopnosti žiakov interpretovať štatistické dáta v grafickej podobe. Porovnávali sme vekové pyramídy rôznych krajín a snažili sme sa zamyslieť nad možným vývojom počtu obyvateľstva a  faktormi, ktoré ho ovplyvňujú.

Poznáš vtáka po perí? Túto otázku si 27.09.2019 položili žiaci III.OA na hodine biológie. Táto téma  veľmi dobre naväzuje na učivo o povrchu tela stavovcov. Žiaci mali ako pomôcky reálne perá rôznych druhov vtákov, mobilný telefón, do ktorého si stiahli aplikáciu Phonto na úpravu fotografií - doplnenie textu k obrázku. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách. Úlohy riešili so záujmom. V rámci metodiky bol zrealizovaný aj pokus, čo sa stane s perím vtákov, ktorí pristanú na ropnej škvrne a ako sa dá tomuto vtákovi pomôcť. Časť s pokusom bola pre žiakov najzaujímavejšia.

Predmaturanti, hodina chémie, 1.10.2019, Izoméria I. Téme Izoméria sa nezvyknú venovať samostatné kapitoly, resp. témy v učebniciach, pričom izoméria je bežný a častý jav. Žiaci dostávajú prehľad typov izomérie. Prečo molekuly vytvárajú rôzne izoméry? Aký význam má izoméria? Kde okrem chémie sa stretávame s izomériou? Na všetky tieto otázky žiaci hľadali odpovede.

Žiacii IV.AB, 02.10.2019,hodina chémie, Uhľovodíky. Reakcie v organickej chémii predstavujú pre žiakov jednu z najnáročnejších častí štúdia organickej chémie. Na správne porozumenie pravidiel, zákonitostí a zápisov organických schém žiaci používajú metódu SATL.

Žiaci III.A sa na hodine chémie (07.10.2019) venovali téme „Kofeín“, ktorá sa týkala izolácie kryštálov kofeínu z mletej kávy sublimáciou. Túto metodiku vyučujúca Mgr. Renáta Kovaľová zaradila v súvislosti s témou „Heterocyklické zlúčeniny“, ktorá je obsahom učiva 3. ročníka. Kofeín je zlúčenina s krásnymi priehľadnými až bielymi kryštálmi, ktoré žiaci pozorovali mikroskopom. IT pomôckou boli tablety, kde si žiaci našli na konkrétnej internetovej stránke účinky kofeínu na ľudský organizmus.

Žiaci II.A sa na hodine chémie (07.10.2019) venovali téme  „Alkalické kovy“. Žiaci používali aplikáciu „Beaker“ na tabletoch, pomocou ktorej mohli prevádzať pokusy, ktoré v skutočnosti kvôli bezpečnosti nie je možné realizovať (napr. horenie alkalických kovov, ich reakcia s vodou ap.). Súčasťou metodiky je aj text s obrázkom, na základe ktorého žiaci odpovedajú na konkrétne otázky, teda je to aj práca s využitím čitateľskej a prírodovednej gramotnosti.

Práca, výkon (Keď dvíhame činku), fyzika, IV.OB, 08.10.2019. Aktivity v tejto metodike umožnili žiakom lepšie dať do súvisu skutočný pohyb s grafom znázorňujúcim daný pohyb. Teóriu žiaci ovládajú, ale keď majú z grafu odvodiť určité fakty, nastáva problém. Správne pochopenie pojmu práca je však nesmierne dôležité, keďže na tento pojem úzko nadväzujú na z hľadiska pochopenia náročné pojmy súvisiace s energiou. V tejto metodike žiaci aplikovaním poznatkov o pojmoch práca a výkon na konkrétnom pohybe činky si mali  prehĺbiť svoje pochopenie týchto pojmov. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

Prenos tepla, tepelná kapacita (Typické anglické počasie), fyzika, VI.OA, 08.10.2019. Aktivita umožňovala  demonštrovať rozdiely pri ohrievaní a ochladzovaní vody a pôdy a poukázať na význam tohto javu pre vznik vetrov a klimatických podmienok. Žiaci v nej využívali a rozvíjali medzipredmetové vzťahy medzi fyzikou a geografiou. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty, počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

8.10.2019 sme na hodine geografie s III.OA overovali metodiku - Slovensko zmyslami. Žiaci mali pomocou svojich zmyslov - zraku, hmatu, zvuku rozpoznať  rôzne slovenské výrobky, hudobné nástroje, zvuky zvierat apod  a následne o nich zistiť na internete rôzne zaujímavosti, u výrobkov miesto ich výroby. Následne ich zakresľovali do mapy Slovenska.

So  VI.OA sme 8.10.2019 na hodine geografie pracovali s témou - Iná kultúra, iné pravidlá. Pokúsili sme sa definovať prvky kultúry, porovnať symboly rôznych náboženstiev. Diskutovali sme o  stereotypoch a predsudkoch v spoločnosti voči rôznym etnikám a možnostiach ich zmeny v každom z nás.

Žiaci III.AB sa na hodine chémie (09.10.2019) zaoberali problematikou: „Vplyv koncentrácie reaktantov na rýchlosť rozkladu peroxidu vodíka“, ktorá sa týka témy Kinetika. Žiaci používali okrem chemického skla a chemikálií aj LabQuest, počítač s programom LoggerPro a Vernier senzor tlaku plynu. Pomocou techniky určovali a zaznamenávali hodnoty meniaceho sa tlaku plynného produktu v priebehu rozkladu peroxidu vodíka pri rôznej koncentrácii jodidu draselného. Súčasne sledovali tvorbu grafického záznamu, namerané dáta ukladali a následne ich vyhodnocovali. 

Žiaci III.AB sa na hodine chémie (14.10.2019) zaoberali problematikou „Vplyv katalyzátora na rýchlosť rozkladu peroxidu vodíka“. Týka sa témy Kinetika, žiaci používajú okrem chemického skla a chemikálií aj LabQuest, počítač s programom LoggerPro a Vernier senzor tlaku plynu. Pomocou techniky určujú a zaznamenávajú hodnoty meniaceho sa tlaku plynného produktu v priebehu rozkladu peroxidu vodíka pri rôznych katalyzátoroch/inhibítoroch – oxid manganičitý, jodid draselný, kyselina trihydrogénfosforečná, kyselina sírová a železné piliny. Súčasne sledujú tvorbu grafického záznamu, namerané dáta ukladajú a následne ich vyhodnocujú.

Žiaci I.OA sa na hodine chémie (14.10.2019) zaoberali témou „Rozsypaná soľ“. Táto téma sa týka metód oddeľovania zložiek zmesí a je zameraná na metódu riadeného bádania. Žiaci majú v úvode hodiny navrhnúť, ako získať opäť čistú soľ potom, ako sa obsah soľničky vysype do prachu na podlahe. Následne svoj návrh realizujú pomocou postupov, ktoré si sami navrhli.

15.10.2019 sa na hodine biológie žiaci V.OA zamysleli nad otázkou Prečo nezabudnúť na psa? Jednoduchým experimentom žiaci vlastným bádaním získavajú odpoveď na otázku, ako rýchlo sa auto prehrieva a čo sa deje v prehriatom organizme na úrovni bunky a hľadajú odpoveď na otázku, po akom čase dochádza k poškodeniam bunky pri rôznych externých teplotách. Riešením problému si uvedomujú význam a dôležitosť danej problematiky a prepojenosť s bežným životom.

15.10.2019 sme na hodine geografie so II.OA overovali metodiku - Tajomstvá Dunaja. Žiaci získali detailnejšie informácie o rieke Dunaj, zisťovali, ktorými štátmi a mestami preteká, čítaním textu o rieke a následným testom si rozvíjali čitateľskú gramotnosť. Dozvedeli sa mnoho nových informácií o rieke, ako aj o krajinách, ktorými preteká.

15.10.2019 sme na hodine geografie s III.OA overovali metodiku - Cesnak z Číny, mrkva z Talianska. Žiaci najprv urobili prieskum v obchodoch, kde zistili 10 rôznych druhov ovocia a zeleniny a krajinu ich pôvodu. Následne - pomocou piktogramov - zaznačili tieto krajiny do mapy Európy a sveta, čím si urobili názornú pomôcky, prezentujúcu dovoz  ovocia a zeleniny na Slovensko. Zároveň sme porovnávali ceny domácich a dovážaných výrobkov.

Škola nie je nuda, aj sa v nej hráme. 16.10.2019 si žiaci VI.OA na hodine biológie povedali Zahráme si tkanivity. Žiaci vytvárali pojmovú mapu k učivu o tkanivách. Pre žiakov bola najzábavnejšia časť s upravenou verziu hry Aktivity, kde súťažili proti sebe 4 tímy. Žiaci mali buď nakresliť, slovne vysvetliť alebo pantomimicky zahrať  pojem uvedený na kartičke.

Žiaci VI.OA sa na hodine chémie (17.10.2019) zaoberali problematikou „Prvky s2“. Týka sa tejto teoretickej témy, žiaci používajú aplikáciu „Beaker“ na tabletoch, pomocou ktorej môžu prevádzať pokusy, ktoré v skutočnosti kvôli bezpečnosti nie je možné realizovať (napr. horenie kovov alkalických zemín, ich reakcia s vodou ap.)

 
Ako vzniká fyzikálna veličina, fyzika, II.OA, 21.10.2019. Žiaci pri bežnej komunikácii používajú obrovské množstvo odborných pojmom. Významu mnohých však nerozumejú, používajú ich iba formálne. V tejto metodike pri opise vlastností telies a opise priebehu dejov krok za krokom prechádzali zavedením fyzikálnej veličiny, pričom si žiaci vytvára originálnu veličinu slúžiacu na opis vlastností. Žiaci mali ako pomôcku mobilný telefón, do ktorého si stiahli aplikáciu na meranie intenzity zvuku. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

Koncom októbra sme si s III. OA na hodine geografie prezreli Slovensko z výšky. Naučili sme sa používať aplikáciu Google Earth a pozreli sme si najznámejšie pohoria a nížiny Slovenska.

V mesiaci október sme sa so žiakmi I.A na hodine matematiky venovali metodike "Doplnenie na štvorec". Niektorí žiaci majú problém pri upravovaní algebraických výrazov pomocou vzorcov (a+b)2, (a-b)2. Doplnenie kvadratickej funkcie na štvorec priamym použitím týchto vzorcov je teda veľmi komplikované. V tejto metodike bol pri upravovaní využívaný grafický model, kde sa pracuje so známym vzorcom na obsah štvorca S=a2.

V októbri sme sa na hodine chémie spolu so žiakmi II.OA venovali metodike "Identifikácia látok používaných v kuchyni". Na základe aktívnej činnosti žiaci zisťovali vlastnosti látok, ktoré používajú v kuchyni a ktoré sú dôležité pre život. Pozorovali vlastnosti látok: skupenstvo, farba, zápach, rozpustnosť, horľavosť na modelovej skupine látok používaných v kuchyni (múka, kryštálový cukor, soľ, sóda bikarbóna). Určovali spoločné a rozdielne vlastnosti týchto látok.

04.11.2019 sme sa so žiakmi I.OA na hodine biológie venovali metodike "Mikroorganizmy - priatelia či nepriatelia človeka?" Metodika je koncipovaná ako praktická aktivita s pokusom, kde žiaci predpovedali výsledok experimentu s droždím. Žiaci najprv pozorovali droždie rozmiešané vo vode ako preparát v mikroskope a následne pokusom zisťovali, čo sa stane, keď k droždiu v teplej vode pridáme cukor. Metodika sa žiakom prímy páčila.

06.11.2019 sme sa spolu so žiakmi III.AB na hodine chémie venovali metodike  "Vplyv veľkosti povrchu tuhého reaktantu na rýchlosť chemickej reakcie". Týkala sa témy Priebeh chemických reakcií a konkrétne táto metodika nadväzuje na systém metodík k téme Faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemických reakcií, ktoré som všetky s touto triedou absolvovala minulý mesiac. Táto metodika je veľmi dobrá v tom, že na úrovni SŠ sa experimenty k téme Vplyv faktorov na rýchlosť chemickej reakcie uskutočňujú zväčša na základe pozorovania. Počítačový merací systém umožní žiakom určovať a zaznamenať hodnoty meniaceho sa tlaku plynného produktu v malých intervaloch, sledovať paralelnú súčasnú tvorbu grafického záznamu, namerané dáta uložiť a následne ich vyhodnotiť. IT pomôckou bol LabQuest, počítač s programom LoggerPro a Vernier senzor tlaku.

6.11.2019 sa žiaci IV.AB na hodine chémie venovali téme "Arény". Zatraktívniť výuku o arénoch, v ktorej nie je možné, z hľadiska zdravotných rizík, robiť chemické pokusy sme sa snažili využitím myšlienkového pokusu a systémových diagramov SATL. U žiakov sa rozvíja hlbšie pochopenie súvislostí medzi pojmami, vzťahmi medzi reaktantami, produktami a chemickými reakciami.

Vedeli ste, že Hry o tróny sa natáčali aj v Dubrovníku? O tom, ako aj ďalších filmoch a  miestach ich  natáčania sme sa dozvedeli spolu so seminaristami z geografie 8.11.2019 pri overovaní metodiky "Geografia vo filmoch".

So žiakmi II.BB sme sa na hodine chémie 08.11.2019 venovali metodike "Detektívny príbeh". Tá sa týka témy Zmesi a oddeľovanie zložiek zmesí. Žiaci pomocou tejto metodiky využívajú poznatky o zmesiach a oddeľovaní zložiek zmesí v bežnom živote, pričom riešia problémy aktívnou činnosťou. Ako vyučovacia metóda sa používa otvorené bádanie. Od žiakov sa očakáva formulácia hypotéz, ako zomrela obeť násilného trestného činu, ak majú k dispozícii rôzne indície z „miesta činu“. Potom nasleduje návrh postupu skúmania, experimentovanie, vyvodzovanie záverov a argumentácia. IT pomôckou boli tablety, na ktorých bolo možné vysvetliť žiakom princíp chromatografie ako oddeľovacej metódy.

11.11.2019 sme  spolu so žiakmi VII.OB na hodine geografie precestovali "Krajinu vychádzajúceho Slnka - Japonsko". Okrem geografických vedomostí sme  zistili, ktoré pojmy a javy majú v tejto krajine svôj pôvod.

12.11.2019 sme spolu so žiakmi II.OA prostredníctvom metodiky "Voda - lákadlo turistov" zisťovali previazanosť vodných plôch - riek, jazier a pobreží morí  s cestovným ruchom. Zároveň sme získali základné vedomosti o vodstve Európy.

13.11.2019 sa žiaci IV.AB na hodine chémie venovali téme "Chemické vlastnosti arénov". Prostredníctvom systémových diagramov umožnujeme  žiakom pochopiť vzťah medzi zlúčeninami a reakciami v organickej chémii. Žiaci plnia úlohy, kde od nich vyžadujeme, aby skonštruovali systém s novými vzťahmi medzi reaktantami, produktami a chemickou reakciou. Rozvíjame u nich tvorivosť, zručnosť riešiť problémy, posilňujeme kognitívne myslenie a rozvoj vyššieho stupňa abstrakcie.

18.11.2019 sme sa na hodine chémie spolu so žiakmi II.OA venovali metodike "Kávový papierový filter". Žiaci porozumeli princípu oddeľovania zložiek zmesí a uskutočnili filtráciu. Aplikovali filtráciu v bežnom živote pri príprave kávy, čaju. Pochopili princíp vylúhovania (extrakcie). Porozumeli princípu filtrácie na časticovej úrovni.

19.11.2019 sme sa so žiakmi VI.OA na hodine geografie rozprávali o rôznych typoch štátnych hraníc a tvaroch štátneho územia - metodika "Štátne územie a štátne hranice". Na mape sveta sme hľadali štáty s ideálnymi ale aj veľmi zvláštnymi typmi štátnych území a pokúšali sme sa zistiť príčiny takýchto anomálií.

Kedy zasiahnuť, toto skúmali žiaci V.OA 19.11.2019 na hodine bioógie. Žiaci sa učia vlastným štúdiom, bádaním, prácou v skupine chápať delenie buniek ako súčasť cyklu každej bunky. Rozvíjame rôzne kompetencie žiakov, učíme ich spolupracovať, hodnotiť informácie a pod., aplikovať poznatky v praxi. Žiaci sa totiž často učia poznatky o bunkovom delení mechanicky, nerozumejú vzájomným súvislostiam a prepojeniu týchto poznatkov s bežným životom.

So žiakmi III.AB sme sa 20.11.2019 na hodine chémie venovali metodikám "Vplyv teploty na chemickú rovnováhu I., II.". Tie sa týkajú témy Faktory ovplyvňujúce chemickú rovnováhu a konkrétne táto metodika vysvetľuje podstatu vplyvu pridania reaktantu alebo odobrania produktu, zmeny teploty a tlaku na rovnovážny stav sústavy. Vyučovacou metódou je potvrdzujúce bádanie. Veľmi hodnotnou časťou metodiky je text týkajúci sa komplexných zlúčenín, ktoré sú pre žiakov úplnou neznámou a len na základe z neho získaných informácií riešia nasledujúce úlohy, teda využívajú prírodovednú gramotnosť. IT pomôckou bol tablet, ktorý poslúžil ako kalkulačka pri výpočtoch a tiež pri video odkaze, keď žiaci sledujú pokus, ktorý kvôli toxicite chemikálií nie je možné vykonať v laboratóriu, ale je vizuálne veľmi efektný.

22.11.2019 sme si na seminári z geografie dokázali, že "Nie je štát ako štát. Islamský štát". Oboznámili sme sa s históriou a geografickým rozšírením Islamského štátu, jeho vzostupom aj pádom.

Sme budúci lekári, toto si povedali žiaci V.AB 22.11.2019 na hodine biológie. Súčasťou štandardných postupov záchranárov pri výjazdoch je zisťovanie vitálnych funkcií (dych – respiračná rýchlosť, tep, krvný tlak, telesná teplota). Jedna vec je poznať to teoreticky a druhou - podstatnejšou, aby žiaci ako v roliach napríklad súrodencov, kamarátov, účastníkov nehôd ale aj budúcich rodičov svojich vlastných detí vedeli správne zareagovať, keď je potrebné situáciu zhodnotiť, podať prvú pomoc, prípadne do príchodu lekárov napríklad odmerať telesnú teplotu, tep alebo krvný tlak. Formou nastolenej problémovej situácie sa žiaci vžívajú do rolí záchranárov - prakticky zisťujú, merajú, pochopia a hodnotia vitálne funkcie a prejavy srdcovej činnosti vlastnou bádateľskou aktivitou.

Mnohí z nás si často kladieme otázku: "Sú antibiotiká všeliekom?" Odpoveď na ňu sa 26.11.2019 snažili nájsť žiaci V.OA na hodine biológie. Formou diskusie si žiaci  hlbšie  uvedomujú rozdiel medzi vírusmi a baktériami a z toho vyplývajúci fakt, že antibiotiká sú určené práve a len na bakteriálne ochorenia. Nadobudnú prehľad v terapii antibiotikami a môžu priamo s lekárom diskutovať, či liečba antibiotikami je skutočne nutná, popr. mu navrhnúť najprv mikrobiologické vyšetrenie steru.

27.11.2019 sme sa so žiakmi III.OA na hodine chémie venovali metodike "Kovy, polokovy a nekovy". Žiaci vedia rozdeliť podľa ich kovového charakteru na kovy, polokovy a nekovy. Pozorovali a sami zisťovali akými vlastnosťami sa navzájom líšia. Vedia uviesť príklady kovov, nekovov a polokovov. Prakticky overovali tvarovateľnosť, kujnosť kovov a nekovov, elektrickú vodivosť kovov a nekovov. 

03.12. 2019 sme sa na hodine matematiky venovali téme "Množiny bodov danej vlastnosti". Dynamické konštrukcie v GeoGebre umožňujú vizualizáciu geometrických úloh, v ktorých žiaci hľadajú množinu bodov danej vlastnosti a majú si predstaviť hneď niekoľko objektov požadovanej vlastnosti a tým pomôžu žiakovi lepšie pochopenie zadanej úlohy a ľahšie nájdenie útvaru, ktorý je množinou bodov danej vlastnosti.

03. 12. 2019 sme overovali metodiku: "Výmena, šírenie tepla (Môžeš prechladnúť od podlahy?)"  na hodine fyziky  v  IV.OA. Žiaci pomocou Vinci Labov a senzorov teploty overovali závislosť teploty od výšky. Súčasťou metodiky bol aj pracovný list, ktorý žiaci vypracovávali.

03.12.2019 sme spolu so žiakmi III.OA pátrali po pôvode názvov slovenských obcí "Nomen omen - názvoslovie obcí na Slovensku". Hľadali sme názvy, v ktorých sa vyskytujú remeslá, vlastné mená alebo dni v týždni. Niektoré názvy nás naozaj pobavili. Zároveň sme sa zamýšľali nad pôvodom týchto názvov.

04.12.2019 sme sa so žiakmi VI.OB na hodine biológie venovali metodike "Unikátne rozmnožovanie". Cieľom bolo, aby žiaci získali celkový pohľad na problematiku rozmnožovania a objavovali súvislosti medzi javmi. Pomocou internetového zdroja vyhľadávali informácie o rôznych živočíchoch a ich špecifických spôsoboch dvorenia, oplodnenia a vývinu, ktoré následne spracovali do tabuľky.

04.12.2019 sa žiaci I.OA na hodine chémie venovali metodike "Aké je to sladké I.". Týkajú sa témy Roztoky a podstatou je pripraviť a zistiť hmotnostný zlomok roztokov s rôznym obsahom cukru a následne zisťovanie hustoty kvapalín z nameraných hmotností a objemov. Podobne veľmi dôležitým faktorom čitateľskej gramotnosti je schopnosť zostrojiť graf závislosti hustoty od zloženia roztoku a využiť ho na určovanie zloženia roztokov s rôznym obsahom cukru. Vyučovacou metódou je riadené bádanie. IT pomôckou bol tablet, ktorý poslúžil ako kalkulačka.

05.12.2019 na biológie sa žiaci venovali téme "Ako sa mení zloženie vydychovaného vzduchu?". Metodika umožňuje prepájať informácie o funkciách jednotlivých sústav ľudského tela, konkrétne vysvetliť prepojenie pohybovej a dýchacej sústavy, opísať zvýšenú spotrebu kyslíka pri zvýšenej pohybovej aktivite v súvislosti s bunkovou respiráciou.

05. 12. 2019 sa žiaci  VI.OA na hodine fyziky venovali metodike "Izotermický dej (Prežije hlbokomorská ryba v akváriu?)". Žiaci zo skúseností vedia, že keď pri konštantnej teplote plynu/vzduchu sa zväčšuje jeho objem, tak klesá jeho tlak a opačne. Ale neuvedomujú si vzťah nepriamej úmernosti, t.j. koľkokrát sa zväčší/zmenší objem V ideálneho plynu, toľkokrát sa zmenší/zväčší tlak jeho tlak p. Meraním a analýzou nameraných výsledkov mali žiaci majú možnosť pochopiť túto závislosť. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty a tlaku, počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

"Prečo vzniká svrbenie?", túto otázku si 06.12.2019 na hodine biológie položili žiaci III.OA. Prostredníctvom praktických aktivít si žiaci vyskúšali citlivosť rôznych častí ruky na dotyk pomocou dvoch špiliek. Svoje zistené hodnoty zaznamenali do tabuľky a nakoniec formulovali závery.

06.12.2019 sa žiaci II.A na hodine chémie venovali metodike "Od železnej rudy k oceli". Týka sa témy Prvky bloku „d“ a konkrétne táto metodika vysvetľuje podstatu výroby železa. Vyučovacou metódou je riadené bádanie. Veľmi hodnotnou časťou metodiky časť, kde je potrebné zo systémového diagramu napísať reakcie prebiehajúce počas procesu výroby železa a tiež časť, v ktorej žiaci na základe schémy vysvetľujú podmienky za akých dochádza k reakciám počas procesu výroby železa.  IT pomôckou bol tablet, ktorý poslúžil pri video odkaze, keď žiaci sledujú jednak animáciu práce vysokej pece a jednak reálne zábery z oceliarní.

To, že cestovný ruch má aj svoje tienisté stránky sme si spolu so seminaristami z geografie overili 06.12.2019 pri overovaní metodiky "Pamiatky ohrozené cestovným ruchom". Pátrali sme aj po tom, čo robia mestské samosprávy, prípadne štát, aby zabránil devastácii pamiatok ako je Sixtínska kaplnka, jaskyňa Altamíra, Benátky alebo Barcelona.

Dňa 09.12.2019 sme so žiakmi IV.OA overovali metodiku "Vyparovanie (Ako sušiť bielizeň)". Žiaci porovnávali rýchlosť vyparovania  rôznych látok v závislosti od veľkosti povrchu. Tentokrát sme používali Vinci Laby a digitálne váhy a takisto žiaci kreslili grafy závislosti zmeny hmotnosti od času.
 

10.12.2019 sa žiaci na hodine matematiky venovali téme "Zostroj štvorec – zhodné zobrazenia v konštrukčných úlohách". Žiaci formou skupinovej práce s pomocou dynamických konštrukcií v GeoGebre využívajú zhodné zobrazenia pri riešení konštrukčných úloh.

10.12.2019 sa žiaci IV.OB na hodine fyziky venovali metodike "Výmena, šírenie tepla (Môžeš prechladnúť od podlahy?)". Aktivita pobáda žiaka ku kritickému zamysleniu sa nad tvrdeniami, ktoré vnímame ako všeobecne známe rady. Niekedy postačuje jednoduché fyzikálne meranie, aby bola dokázaná alebo vyvrátená pravdivosť tvrdenia. Po nameraní hodnôt a analýze výsledkov merania sme vhodnou diskusiou prešli k ich prepojeniu s praktickým životom (radiátorové vs. podlahové kúrenie, spanie na poschodových posteliach). Súčasne aktivita rozvíja zručnosti pri práci s grafmi (priblíženie vybranej oblasti hodnôt grafu, odčítanie hodnoty z grafu). V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty, počítač so softvérom Coach, kde odčítavali nameranú teplotu z grafu, porovnávali namerané hodnoty teplôt. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

10.12.2019 žiaci III.OA na hodine geografie "Objavujeme Českú republiku".  Overili sme si, čo vieme alebo nevieme o našom najbližšom susedovi Českej republike. Na internete sme hľadali potvrdenie alebo vyvrátenie rôznych faktov o tejto krajine.

11.12. 2019 sa žiaci I.A na hodine biológie venovali metodike "Sú antibiotiká všeliekom?". Metodika je stavaná, aby si žiaci hlbšie uvedomili význam určenia antibiotík pri liečbe bakteriálnych ochorení, ale tiež hrozbu pri zneužívaní týchto liečiv, z čoho vyplýva rastúca antibiotická rezistencia. Žiaci v skupinách čítali 3 rôzne články, z ktorých mali vypísať odborné termíny a pripraviť si vysvetlenie pre spolužiakov. Metódou inscenačnej hry si utvrdili zásady predpisovania a užívania antibiotík.

Izochorický dej (Ako dostať vajce do fľaše?), tejto téme sa 12.12.2019 venovali žiaci VI.OA na hodine fyziky. Meraním a analýzou nameraných výsledkov majú žiaci možnosť uvedomiť si, že ochladzovaním sa tlak plynu pri konštantnej hmotnosti a objeme zmenšuje, avšak ochladzovaním nemožno znižovať tlak neobmedzene, až na zápornú hodnotu, čiže musí existovať najnižšia možná teplota - teplota absolútnej nuly, pri ktorej tlak plynu má hranicu - nulovú hodnotu. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty a tlaku, počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

12.12.2019 sme na hodine biológie zisťovali, či "Sme budúci lekári". Cieľom metodiky je formou nastolenej problémovej situácie vžiť sa do rolí záchranárov - prakticky zisťovať, merať, pochopiť a hodnotiť vitálne funkcie a prejavy srdcovej činnosti vlastnou bádateľskou aktivitou. Úlohy metodiky sú zamerané aj na signalizáciu možných ochorení a aspekty prevencie srdcovo-cievnych ochorení.

13.12.2019 sme spolu so seminaristami z geografie zisťovali aké sú "Globálne svetové trendy" vo vývoji ľudstva. Zároveň sme si odpovedali na otázku, v ktorých oblastiach sa stáva Zem lepším a v ktorých horším miestom na život na Zemi za posledných 200 rokov.

V triede VI.OA sme 13.12.2019 na hodine fyziky overovali metodiku: Izotermický dej (Prežije hlbokomorská ryba v akváriu?). Žiaci na začiatku hodiny urobili pokus so zmenou objemu cukríka Marschmalow v striekačke v závislosti od tlaku. Potom následne použitím senzora tlaku sme  overovali platnosť izotermického zákona. Žiaci vypracovávali pracovné listy,  riešili úlohy a počítali príklady. Takisto sme sledovali video a popisovali sme čo sa deje s pľúcami, objemom a tlakom vzduchu v pľúcach pri nádychu a výdychu.

Žiaci VI.OA sa 16.12.2019 na hodine chémie venovali metodike "Prvky skupiny medi". Týka sa témy Prvky bloku „d“. Táto metodika poslúžila na hodinu sprístupňovania nového učiva.  Vyučovacou metódou je riadené bádanie. Žiaci v nej vlastnými slovami charakterizujú rozdiely medzi reakciou ušľachtilého a neušľachtilého kovu, vedia vysvetliť podstatu postriebrenia medeného drôtiku a charakterizujú jav černenia striebra. Vedia napísať reakcie ušľachtilých kovov s kyselinou dusičnou a skrátenú elektrónovú konfiguráciu prvkov skupiny medi. Dozvedia sa, čo je medenka a ako sa vyjadruje zloženie zlata v karátoch. IT pomôckou je tablet, ktorý poslúžil pri video odkaze, keď žiaci sledujú spôsoby čistenia striebra.

  
"Priamy dôkaz jednoduchého výroku", hodina matematiky, žiaci V.OA. Niektorí žiaci sa pri dôkazoch zameriavajú iba na jeho formálny zápis. Predloženými úlohami preto chceme viesť žiakov k experimentovaniu, tvoreniu hypotéz, posudzovaniu predložených hypotéz a až k následnému zdôvodňovaniu ich pravdivosti, resp. nepravdivosti. Objavovanie rôznych vlastností uvažovaných objektov v procese bádania žiakom často napomôže lepšie pochopiť štruktúru dôkazu. V neposlednom rade chceme poukázať na súvislosť dôkazových úloh z aritmetiky a algebry  s geometriou.

"Kolobeh vody", hodina chémie, žiaci II.OA. Voda je najdôležitejšia látka na Zemi. Bez vody by sme nemohli existovať. Na Zemi je stále rovnaké množstvo vody? Ako je to možné? Daná metodika vysvetľuje kolobeh vody v prírode, prepája ho s procesmi, s ktorými sa žiaci stretávajú každý deň. Na základe jednoduchých simulácii sa žiaci oboznamujú s fázami kolobehu vody v prírode ako aj s tvorbou oblakov.

08.01.2020 sme na hodine chémie sa so žiakmi z III.AB venovali metodike "Neutralizačné titrácie I., II.". Súvisí s témou „Protolytické reakcie“. Táto metodika slúži na opakovanie Arheniovej teórie kyselín a zásad,  opakuje pojmy kyselina, zásada, neutralizácia a ukazuje, ako pomocou titrácií zistiť koncentráciu neznámeho roztoku. Žiaci si osvojujú nové zručnosti a jemnú motoriku, súvisiacu s titrovaním. Súčasťou cvičenia sú nasledovné výpočty, prípadne úvaha ohľadom potravín kyslej a zásaditej podstaty s následnou diskusiou. Metodika veľmi vhodne dopĺňa vedomosti ZŠ, rozširuje ich o fyzické zručnosti a rovnako rozširuje obzor žiakov ohľadom stravovania.

Dňa 10.01.2020 sme sa spolu so seminaristami z geografie z predmaturitných ročníkov venovali téme "Detské sobáše vo svete". Zisťovali sme ich príčiny, geografické rozšírenie vo svete a opatrenia jednotlivých štátov ako aj OSN na ich odstránenie. 

10.01.2020 si žiaci III.OA na hodine biológie položili otázku "Čo sa deje s potravou v našom tele?" a hľadali na ňu odpovede. Na začiatku hravou formou skladali časti tráviacej sústavy do obrysu tela, potom pokusom s rožkom, slinami a Lugolovým roztokom dokazovali, že trávenie potravy začína už v ústach. Na konci vyplnili krátky test, ktorý overil, ako sa v danej problematike orientujú.

Spolu so žiakmi z III.OA sme 14.01.2020 podľa indícii metodiky "Krásy Slovenska" nachádzali zaujímavé miesta Slovenska. Vyhľadávali sme turistické ciele na Slovensku pre slovenských i zahraničných turistov.

14.01.2020, hodina biológie, "Výživa rastlín". Žiaci si veľmi často nedokážu komplexne popisne vysvetliť princíp a metabolický význam autotrofnej výživy, učia sa chemickú rovnicu fotosyntézy mechanicky. S týmto procesom si spájajú iba zelené farbivo chlorofyl, hoci významnú úlohu majú aj farebné karotenoidy a xantofyly. Pomocou papierovej chromatografie metódou riadeného bádania žiaci sami identifikujú jednotlivé farbivá. Okrem autotrofie sa žiaci oboznámia so zaujímavosťami a rozšíria si poznatky o poloparazitizme, saprofytizme, mixotrofii mäsožravých rastlín a spôsoboch symbiózy v rastlinnej ríši na konkrétnych príkladoch.

Dňa 14.01.2020 sme  v IV.OA na hodine fyziky skúmali metodiku "Chladnutie vody", kde si žiaci prakticky overile pomocou teplotných senzorov a Vinci Labov, že najpomalšie sa nám ochladila voda v termohrnčeku a najrýchlejšie v plastovom pohári.

14.01.2020, hodina chémie, "Izoméria II". Téme Izoméria sa nezvyknú venovať samostatné kapitoly, resp. témy v učebniciach, pričom izoméria je bežný a častý jav. Žiaci riešením úloh v pracovnom liste sa oboznámia s jednotlivými typmi izomérie. Prečo molekuly vytvárajú rôzne izoméry? Aký význam má izoméria? Kde okrem chémie sa stretávame s izomériou?

Metodika "Čokoláda, naše sladké pokušenie 1", fyzika IV.OB, 14.01.2020. Táto metodika dáva priestor na odstránenie nesprávnych predstáv žiakov o topení a tuhnutí látok. Aktivitami  získali žiaci lepšiu predstavu o topení, pri ktorom sa hmotnosť telies nemení, ale objem mení. Experimentálny prístup žiaka pomáhal lepšie a hlbšie pochopiť skupenské zmeny, rozvíjať myslenie, tvorivosť, predstavivosť  a spoluprácu žiakov. Rozvíjal schopnosti postupovať podľa vopred určeného postupu merania, zaznamenávať výsledky pozorovania a merania. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty, počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

"Kovy a korózia", hodina chémie, žiaci III.OA. S koróziou sa stretávame takmer každý deň – hrdzavé klince, autá napadnuté hrdzou, kovové ploty a brány, kovové strechy budov,... Avšak, vieme čo koróziu spôsobuje? Ktoré kovy sú náchylné na koróziu a ktoré sa vedia voči nej obrániť? Je možné zabrániť korózii?

Vedeli ste, že najviac albínov na svete žije v Tanzánii? Že sú prenasledovaní, zabíjaní a časti ich tiel využívajú miestni šamani ako liečebné prostriedky? O "Albinizme vo svete", ako aj o opatreniach na ich ochranu sme si rozprávali v predmaturitnom seminári z geografie 17.01.2020.

Metodika "Prečo v zime častejšie padáme 1" umožnila  žiakom III.OA na hodine fyziky 17.01.2020 lepšie pochopiť význam trenia v bežnom živote. V meraniach sa presvedčili  o tom, že čím je podložka, po ktorej hranoly ťaháme, drsnejšia, tým väčšie je trenie.  Aktivity v tejto metodike pomáhali  odstraňovať nesamostatnosť žiakov pri práci s experimentálnymi úlohami, viedli žiakov k samostatnému tvoreniu predpovedí, práci so senzorom sily, vhodným softvérom (napr. Coach), k dôslednej a samostatnej analýze výsledkov experimentu a formulovaniu záverov. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali dvojrozsahový senzor sily,  počítač, interfejs CoachLabII/II+, VinciLab. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

17.01.2020 sa žiaci III.OA na hodine biológie venovali téme "Vieme čo jeme". Toto tvrdenie je v súčasnom svete plnom potravín s pochybných zložením dôležité podporovať. Žiaci si doniesli obaly z rôznych potravín, analyzovali zloženie. Pokusom s porcelánovým mažiarom, olejnatými semenami a kancelárskym papierom dokazovali prítomnosť tuku.

V metodike "Čo nás najlepšie ochráni pred chladom" sme riešili na hodine fyziky v IV.OA dňa 20.01.2020 zaujímavú úlohu, ktorej výsledok žiakov aj prekvapil. Zistili sme, že najlepšie nás ochráni mikroténový sáčok a nie alobal, ani textílie, preto  teda dávajú bežcom po zabehnutí maratónov mikroténové fólie.

21.01.2020, hodina biológie, "Dýchanie rastlín". Dýchanie rastlín žiaci často vnímajú len ako výmenu plynov, nie ako komplexný biochemický dej, pri ktorom dochádza k premene energie. Žiaci často dýchanie zelených rastlín opisujú ako inverzné dýchanie (výmenu plynov) živočíchov/človeka, tj. príjem oxidu uhličitého zo vzduchu a výdaj kyslíka. Žiaci uskutočnia pokus s rastlinou v sklenenom zvone a dokazujú pomocou vápennej vody prítomnosť oxidu uhličitého. V druhom pokuse s rastlinou sa využíva merací systém Vernier so senzorom plynu CO2.

Dňa 21.01.2020 sme precvičovali metodiku "Zohreješ vodu rukou?". Táto metodika bola takisto veľmi zaujímava, porovnávali sme ohriatie vody zavretou rukou, otvorenou a nakoniec aj pohybujúcou sa rukou. Žiaci samostatne overovali, merali pomocou VinciLabov a senzorov a kreslili grafy.

Metodika "Prečo v zime častejšie padáme 2" je pokračovaním predchádzajúcej hodiny fyziky. Žiaci III.OA 24.01.2020 pri uskutočňovaní experimentov zistili  ako trenie závisí od veľkosti a od veľkosti tlakovej sily na podložku. Aktivitami  sa snažíme  odstraňovať nesamostatnosť žiakov pri práci s experimentálnymi úlohami, žiaci sú  vedení k samostatnému tvoreniu predpovedí, samostatnej analýze výsledkov experimentu a formulovaniu záverov. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali dvojrozsahový senzor sily,  počítač, interfejs CoachLabII/II+, VinciLab. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

24.01.2020. sme sa na hodine chémie so žiakmi z II.AB venovali metodike "Protóny, elektróny, neutróny a PSP". Nadväzuje na tému „Atóm“ a „PSP“. Táto metodika je veľmi dobrá pre získanie predstavivosti o PSP, aby si ju žiaci nespájali len so statickou vizualizáciou, ale aktívne sa podieľajú na zisťovaní usporiadania prvkov v tabuľke, o súvislostiach medzi počtom protónov, elektrónov a neutrónov v atóme.

Metodika "Detektívny príbeh", hodina chémie, žiaci II.OA. Využitie poznatkov o zmesiach a oddeľovaní zložiek zmesí v bežnom živote aktívnou činnosťou žiakov. V úvode navodíme zaujímavú situáciu prezentovanú ako správu z novín: „Z mora bolo vytiahnuté mŕtve telo a pátra sa po príčine smrti, pričom sa v dome obete našla šálka čaju, čajová kanvica a hnedý cukor.“ So žiakmi diskutujeme o okolnostiach skúmaného prípadu. Žiaci majú k dispozícii vzorku vody z pľúc obete, čaj zo šálky a použitého cukru. Od žiakov očakávame formuláciu hypotéz ako napr., že obeť zomrela utopením, resp. obeť zomrela otrávením, návrh postupu skúmania, experimentovanie, vyvodzovanie záverov a argumentáciu.

28.01.2020 sa žiaci IV.OB na hodine fyziky venovali metodike "Skúmanie skupenských zmien - topenie, tuhnutie, čokoláda 2". Táto metodika bola pre žiakov zaujímavá, používali sladké pomôcky – čokoláda.  Žiaci získali  lepšiu predstavu o topení/tuhnutí látok, skúmali, ako sa správa čokoláda pri týchto dejoch, aká je teplota, pri ktorej prebieha skupenská zmena. Meraním teploty topenia a tuhnutia čokolády práca žiakov nekončila, museli  hľadať na internete materiály, ktoré potvrdia ich meranie. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty, počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

28.01.2020, hodina biológie, "Kam ide voda?". Žiaci preberajú tému vodný režim rastlín po prebratí učiva týkajúceho sa aktívneho a pasívneho transportu a tiež mechanizmov príjmu a výdaja vody do buniek. Žiaci si však iba ťažko uvedomujú tieto súvislosti aj v kontexte s vodným režimom v celej rastline, ktoré výrazne ovplyvňujú fyziologické procesy a deje. Žiaci  uskutočňujú experiment s listami púpavy.  Listy púpavy ponoria do kadičky s neosolenou a osolenou vodou a diskutujú o predpokladaných výsledkoch pozorovania. Logicky vyvodzujú závery o zákonitostiach vodného režimu rastlín.

29.01.2020 sme sa na hodine chémie so žiakmi III.AB venovali metodike "Záhadná vražda klenotníka Beketova". Nadväzuje na tému „Redoxné reakcie“. Je to laboratórna práca v skupinkách, spojená s diskusiou. Ide v nej o to, aby elektrochemický rad napätia kovov (Beketov rad), ktorý poznajú len na úrovni zapamätania, žiaci pochopili a vedeli použiť v praxi. Konkrétne majú vedieť rozhodnúť, ktoré chemické reakcie prebiehajú a ktoré nie. Ako motivácia je zaradené do úvodu cvičenia „pátranie“ po vrahovi klenotníka Beketova a inšpektora Markovnikova a ako dôkaz slúžia redoxné reakcie, ktoré žiaci reálne prevádzajú.

05.02.2020, hodina biológie, "Zbavte sa kvasiniek". Úlohou žiakov bolo zistiť vplyv konzervačných prísad (kyseliny benzoovej resp. jej soli benzoanu sodného) na fermentačný proces. Pretrváva názor, že čím viac sa pridá konzervačných prísad do jedla, tým je jedlo trvácnejšie. Tento názor nie je správny. Žiaci využitím meracieho systémy Vernier– meracia interfejsová jednotka LabQuest 2 a senzora CO2 uskutočnili experiment so sušeným droždím, mliekom, cukrom a benzoanom sodným.  Benzoan sodný v zákvase inhiboval rast kvasiniek a proces kvasenia sa takmer zastavil už pri malých množstvách pridanej kyseliny benzoovej. Tento pokus dokazuje, že nadmerné pridávanie konzervačných prísad nemá svoje opodstatnenie a zbytočne zaťažuje zdravie konzumenta.

07.02.2020 sme sa na hodine geografie spolu so seminaristami z geografie venovali téme "Choroby Ruska". Pátrali po najväčších problémoch Ruska ako sú - chudoba, AIDS, alkoholizmus a záporný prirodzený prírastok obyvateľstva. Z rôznych zdrojov sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých faktov, o ktorých sme následne diskutovali.

13.02.2020 sme spolu so VII.OB na hodine geografie zisťovali rôzne chute, vône a zvuky Európy, "Európa zmyslami". Najprv sme mali podľa vône uhádnuť produkt, podľa zvuku identifikovať činnosť- jazyk, tanec, hudobný nástroj a následne ho priradiť k jednotlivým štátom Európy.

Spolu s III.OA sme sa 18.02.2020 na hodine geografie venovali téme "Austrália - veľké väzenie". Analyzovali text o trestaneckých kolóniách v Austrálii a následne sme si  nich na internete zisťovali podrobnosti.

21.02.2020, hodina biológie, "Čo prezrádza moč?" Je dôležité, aby žiaci chápali ľudský organizmus komplexne a rozumeli súvislostiam vo fungovaní jednotlivých orgánových sústav. Úlohou žiakov bolo pomocou internetovej aplikácie vyhodnotiť rôzne vzorky moču. Vyšetrenie vzorky moču môže veľa prezradiť o zdravotnom stave pacienta. Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že aj vizuálne vyhodnotenie moču mimo laboratória v nemocnici môže mať svoj diagnostický význam a veľa napovedať. Analýza vzorky moču má preto veľký význam v súvislosti so starostlivosťou o vlastné zdravie.

21.02.2020 žiaci III.OA na hodine biológie hľadali odpoveď na otázku "Dýchame všetci rovnako?". Žiaci tercie sformulovali hypotézu, ktorú potom overovali meracím zariadením Vernier s rôznymi sondami. Pracovali v skupinách, pričom jedna skupina merala obsah kyslíka vo vydychovanom vzduchu, ďalšia merala množstvo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzdchu a tretia skupna zisťovala spirometrom svoju vitálnu kapacitu pľúc. Namerané hodnoty zaznamenávali do tabuľky a porovnávali. Metodika mala veľký úspech.

25.2.2020, hodina chémie, "Karboxylové kyseliny". Reaktivita karboxylových kyselín zahŕňajúca zároveň prípravu derivátov karboxylových kyselín je téma, ktorej sa učebnica stredoškolskej chémie venuje minimálne. Ale pre ucelený pohľad na problematiku derivátov uhľovodíkov ju nemožno úplne vynechať z vyučovania. Ide o náročnú tému, preto v metodike sú úlohy obsahujúce systémové diagramy, ktoré sú zamerané na posilnenie kognitívneho porozumenia náročných vzťahov medzi derivátmi uhľovodíkov (hlavne karboxylových kyselín) u žiakov.

25.02.2020 sme na hodine geografie spolu s III.OA zisťovali, ako sa dostať k vybraným lokalitám cestovného ruchu na Slovensku - "Autom alebo vlakom?". Naučili sme sa pracovať s vyhľadávačom cestovných poriadkov a zistili sme, že do Levoče sa vlakom nedostaneme.